Change font size

Increase size Decrease size Revert styles to default

Rímskokatolícka cirkev

Farnosť Cabaj-Čápor

Sr. Alfonza

Sr. Alfonza, Mária Kochanová

 

 

Narodená:                                         12.01.1928                          Cabaj-Čápor

Vstup:                                               15.10.1947                          Ivanka pri Nitre

Prvé sväté sľuby:                               22.08.1954                          Horní Staré Město

Doživotné sväté sľuby:                      20.05.1961                          Slovenská Ľupča

Zomrela:                                           07.06.2014                          Ivanka pri Nitre

 

 

Rodičom sestry Alfonzy - Jozefovi a Terézii, rod. Brunaiovej sa narodilo jedenásť detí. Mária bola šiestym dieťaťom. Traja súrodenci zomreli v útlom veku, ostatných osem vyrastalo spolu v rodičovskom dome, kde vládol duch nábožnosti, pracovitosti a vzájomnej pomoci. Už počas navštevovania ľudovej školy, i po jej absolvovaní, mladá Mária pomáhala matke v domácnosti a na poli.

Sr. Alfonza si spomína: „Matka bola vyčerpaná a chorľavá. Posledný polrok strávila na lôžku a zomrela ako päťdesiattri ročná. Keďže najstaršia sestra už mala vlastnú domácnosť, starostlivosť o rodinu pripadla mne. Mala som vtedy sedemnásť rokov.“ Mária však cítila, že jej miesto je niekde inde. V modlitbe rozpoznávala svoje povolanie a po dvoch rokoch od matkinej smrti sa uchádzala o prijatie do Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre.

Prežívala veľkú radosť keď dostala kladnú odpoveď. Ako aspirantka – čakateľka vstúpila do kláštora v Ivanke pri Nitre 15. októbra 1947. Patrila medzi desať radostných a šťastných dievčat. S vďakou si spomína na sestry, ktoré sa im venovali: sr. Pavlu, sr. Bohdanu, sr. Lukasu, sr. Marislavu a múdru a rozvážnu Matku Virgíliu. „Asi mesiac pred obliečkou sme zažili krásnu slávnosť rozlúčky so sr. Bohdanou a sr. Epifanou, ktoré odchádzali do misií.“

Mladá Mária si obliekla rehoľné rúcho dňa 6. júla 1948 a prijala meno sestra Alfonza. S láskou si spomína na roky noviciátu - na spoločné rekreácie, na spoločnú radostnú prácu pri stavbe nového domu. „O starostiach predstavených sme toho veľa nevedeli. V lete 1950 už sestry nemohli skladať sväté sľuby. Kandidátky a postulantky museli opustiť kláštor a my, novicky, sme   zvečera do rána dostali modré závoje. Začalo sa sústreďovanie rehoľných sestier z rôznych reholí do Ivanky pri Nitre, kde sme sa venovali prácam v poľnohospodárstve, v paramentike a domácim prácam.

Sr. Alfonza si spomína: „10. októbra 1951 sme so sestrami vyšívali slávnostné rúcho pre Pannu Máriu, ktoré malo byť darované neviem už, či do Šaštína alebo do Trnavy. Počas práce sme si často vzbudzovali úmysel o svetlo Ducha Svätého pre našich predstavených a o pomoc Božiu. Až pri večeri nám Matka Virgília oznámila: sestry, musíme sa čo najrýchlejšie zbaliť, pretože odchádzame ako svätá rodina do Egypta. Tým Egyptom bola pre sestry továreň na spracovanie ľanu v Horním Starém Měste u Trutnova (v Čechách). Sestra Alfonza tam dostala veľký dar - dovolenie zložiť svoje prvé rehoľné sľuby. Bolo to 22. augusta 1954 vo farskom kostole, za zatvorenými dverami.

Začiatkom roka 1959 sestry ukončili prácu v ľanovej fabrike a boli premiestnené do charitného domu v Bílej Vode. Sr. Alfonza tam spolu s ostatnými sestrami pracovala do októbra 1959. Potom prichádza na Slovensko, do Slovenskej Ľupče, kde zložila i svoje doživotné sväté sľuby dňa 20. mája 1961. Už v auguste však znova odchádza do severných Čiech - do Brtník. Tu absolvovala katechetický a zdravotnícky kurz, aby mohla kvalifikovane pracovať v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež. Sestra Alfonza sa 25 rokov venovala mentálne postihnutým deťom. Ako dôchodkyňa zostala ešte niekoľko rokov v komunite sestier v Brtníkoch.

V apríli 1994 - po 33 rokoch - sa vrátila spolu s ostatnými sestrami do provinciálneho domu do Ivanky pri Nitre. Jej obľúbenou prácou bolo zhotovovanie ružencov. Koľko tuctov ich urobila a darovala je napísané vo večnosti. Zdravotné problémy ju postupne oslabovali, avšak až do posledných chvíľ zostávala verná modlitbám, každodenne prijímala sviatosti a navštevovala kaplnku.

 

Posilnená sviatosťou pomazania chorých odovzdala svoju dušu do rúk Stvoriteľa v sobotu 7. júna 2014.

 

Vyhľadávanie na stránke

Nezabudnite na blízkych

Dnes : Michal(a)
Zajtra : Jarolím