Change font size

Increase size Decrease size Revert styles to default

Rímskokatolícka cirkev

Farnosť Cabaj-Čápor

História farnosti

 

Rímskokatolícka Farnosť Cabaj – Čápor bola založená 18. novembra 1787 biskupom Františkom Xavérom Fuchsom. Farnosť patrí do Nitrianskej diecézy a Močenského dekanátu. K farnosti patria osady Nový Cabaj, Pereš, Riegler, Hrušťov a Fízeš. Farnosť je zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi, ktorému je zasvätený aj farský kostol v časti Čápor. V časti obce Cabaj sa nachádza filiálny kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici.

Počet obyvateľov k 1. januáru 2014 v obci Cabaj – Čápor bolo 4030.

91,89% obyvateľov obce sa hlási ku katolíckej cirkvi.

 

Do roku 1924 sa obe časti uvádzajú ako samostatné obce. V tomto roku dochádza aj k prvému zlúčeniu, vzniká obec Cabaj – Čápor. Samosprávne spojená obec vydržala len do roku 1939, kedy opäť dochádza k rozdeleniu a vzniká obec Cabaj a obec Čápor. Napokon, v roku 1974 sa obe časti opäť spojili a tak vytvorili spoločnú obec so spoločným názvom Cabaj – Čápor. Obec s týmto názvom pretrvala až do dnešných dní.


 

Názov obce:

 Pôvodné názvy obce Čápor:                      

v roku 1156 – Capur

v roku 1248 – Chapor

v roku 1808 – Csapor

v roku 1924 – Cabaj-Čápor

v roku 1948 – Čapor

 Pôvodné názvy obce Cabaj:

     v roku 1248 – Choboy

     v roku 1773 – Csabay

     v roku 1924 – Cabaj-Čápor

 

 

   Čápor sa prvý raz spomína v listine ostrihomského arcibiskupa Martíria z r. 1156, ktorou dáva ostrihomským kanoníkom desiatky zo 70 dedín, aby zažehnal ich časté hladovanie: “V Nitrianskej hradnej farnosti, z osád... kde zbiera desiatky Diva... v strede sú... “Tulmacic, Uldruc, Čapur“. Desiatky dával právom, akým mu „farnostne“ (parrochialiter) patrili.

   Neskôr z kanonickej vizitácie íreckej (jarockej) farnosti z r. 1767 vyplýva že v strede obce kostol nebol. Irecký (jarocký) farár, ktorému patril Čápor ako filiálka, chodieval občas slúžiť omšu do starého kostola ďaleko od dediny. Po iné nedele a sviatky museli Čáporania chodiť na bohoslužby do Jarku. V Čápore bola len drevená zvonica s dvoma malými zvonmi. Zo zápisu sa ďalej dozvedáme, že kostol, resp. kostolík, zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, je veľmi malý a veľmi starý. Je však isté, že kostolík opisovaný v tejto kanonickej vizitácii bol postavený najneskôr pred rokom 1527 (prvé turecké pustošenie), pretože v nepokojných rokoch tureckého panstva a ustavičných pustošivých nájazdov neboli podmienky vhodné na stavbu kostola. Po skončení pustošenia mohlo totálne zúbožené obyvateľstvo, a tým aj jeho panstvo kostol nanajvýš občas opraviť, nie však postaviť.

   O starobylosti prvého kostola, možno usudzovať aj z konštatovania biskupa Fuchsa z r. 1798: “Tento kostol (alebo cirkev) má už odpradávna nemovitý majetok v roliach“. A pretože Kanonická vizitácia biskupa Gusztíniho z roku 1767 spomína kostolné role a “kňazský háj“ ako dávnu samozrejmosť, možno tvrdiť, že spomínaný nehnuteľný majetok užíval kňaz (farár) pri starom kostole už pred tureckými časmi. Nevieme však z istotou povedať či Čápor už v tom čase bol samostatnou farnosťou a kedy a kto ju ustanovil.

   Čáporská farnosť prestala existovať najpravdepodobnejšie niekedy v tureckých časoch. Možno už pri prvom ničivom nájazde r. 1527, možno v rokoch, keď bol Čápor na samom turecko-cisárskom pohraničí (1570 - 1743), no celkom iste po dvojnásobnom totálnom spustošení obce r. 1599 a 1600. Kostol však zostal. Čáporania si ho opravili, no kňaza k nemu nedostali.

   V roku 1708 sa podľa rukopisnej kroniky íreckej (jarockej) farnosti Čápor stáva filiálkou Íregu (Jarku), ktorý bol dovtedy sám filiálkou mestečka Močenok. Aj kanonická vizitácia Jána Gusztiniho, nitrianskeho biskupa z 11. novembra 1767, íreckej (jarockej) farnosti na strane 189 uvádza Čápor ako filiálku.

   Čáporská farnosť sa obnovila až r. 1787, sedem rokov po stavbe nového kostola. Začali ho stavať 18. augusta 1779 a stavbu dokončili 10. augusta 1780. Základný kameň na tento kostol požehnal Anton Šaffarovič, farár v Jarku, národný buditeľ, bernolákovec. Podstatná časť finančných prostriedkov - 1000 zlatých bola z pozostalostí biskupa Gusztínyiho; a ďalšie výdavky krylo biskupstvo. Ako spomína Kanonická vizitácia biskupa Fuchsa z r.1798, nový Čáporský kostol bol západne od dediny, teda mimo nej.

   Založeniu novej Čáporskej farnosti predchádzali rozličné cirkevné i necirkevné záujmy. Čáporania osobitným listom adresovaným nitrianskemu biskupovi po vystavaní nového kostola žiadali o kňaza, teda o novú farnosť, pretože počas zimných mesiacov a v zlom počasí bolo ďaleko do íreckého (jarockého) kostola. Aj írecký (jarocký) farár sa sťažoval na veľkú vzdialenosť, a najmä v zime, v zlom počasí aj zlú cestu.

   Na neposlednom mieste zavážili aj časté sťažnosti urmínskych (mojmírovských) farárov na nevýhodnú polohu Cabaja:... „Kuriálna (zemianska) osada Cabaj je v blatistom (bahnistom) údolí, severným smerom, vzdialená od matky (od Urmína) hodinu cesty. Keď je blato, je to pre nepríjemné brehy aj na dvoch koňoch až dve hodiny! A treba ta ísť v nedeľu, niekedy aj v robotné dni, vo sviatok, treba ísť aj k ťažko chorým, a to niekedy aj dva razy za deň, alebo v noci, rovnako treba ísť aj na pohreby. Tu by nebolo nič príhodnejšie než pripojiť túto filiálku Cabaj novému farárovi v Čápore, ktorého dedinu oddeľuje iba hradská...“. Nakoniec kanonícka vizitácia v roku 1779 uložila vicearchidiákonovi preskúmať možnosti oddeliť Cabaj od Urmína (Mojmíroviec).

   Podľa údajov z kanonickej vizitácie biskupa Františka III. Xavera Fuchsa z roku 1798 bola samostatná farnosť v Čápore ustanovená 18. novembra 1787 biskupom Františkom Xavérom Fuchsom. Nová farnosť vznikla tak, že obec Čápor bola vyňatá z farského obvodu farnosti Íreg (Jarok). Zároveň bola k Čáporu pripojená zemianska obec Cabaj s usadlosťami vzdialenými od farského kostola na hodinu cesty (Negyhát, Peskodál, Susnyik) ako filiálka.

 

Vyhľadávanie na stránke

Nezabudnite na blízkych

Dnes : Vavrinec
Zajtra : Zuzana