![]()
Rímskokatolícka Farnosť Cabaj – Čápor bola založená 18. novembra 1787 biskupom Františkom Xavérom Fuchsom.
Farnosť patrí do Nitrianskej diecézy a Močenského dekanátu.
K farnosti patria osady Nový Cabaj, Pereš, Riegler, Hrušťov a Fízeš.
Farnosť je zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi, ktorému je zasvätený aj farský kostol v časti Čápor.
V časti obce Cabaj sa nachádza filiálny kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici.
Počet obyvateľov k 1. januáru 2022 v obci Cabaj – Čápor bolo 4300. 67,96% obyvateľov obce sa hlási ku katolíckej cirkvi.
Do roku 1924 sa obe časti uvádzajú ako samostatné obce. V tomto roku dochádza aj k prvému zlúčeniu, vzniká obec Cabaj – Čápor. Samosprávne spojená obec vydržala len do roku 1939, kedy opäť dochádza k rozdeleniu a vzniká obec Cabaj a obec Čápor. Napokon, v roku 1974 sa obe časti opäť spojili a tak vytvorili spoločnú obec so spoločným názvom Cabaj – Čápor. Obec s týmto názvom pretrvala až do dnešných dní.
Názov obce:
|
Pôvodné názvy obce Čápor: |
Pôvodné názvy obce Cabaj |
|
od roku 1156 – Capur
od roku 1248 – Chapor
od roku 1808 – Csapor
od roku 1924 – Cabaj-Čápor
od roku 1948 – Čapor
|
od roku 1248 – Choboy
od roku 1773 – Csabay
od roku 1924 – Cabaj-Čápor
|
Čápor sa prvý raz spomína v listine ostrihomského arcibiskupa Martíria z r. 1156, ktorou dáva ostrihomským kanoníkom desiatky zo 70 dedín, aby zažehnal ich časté hladovanie: “V Nitrianskej hradnej farnosti, z osád... kde zbiera desiatky Diva... v strede sú... “Tulmacic, Uldruc, Čapur“. Desiatky dával právom, akým mu „farnostne“ (parrochialiter) patrili.
Neskôr z kanonickej vizitácie íreckej (jarockej) farnosti z r. 1767 vyplýva že v strede obce kostol nebol. Irecký (jarocký) farár, ktorému patril Čápor ako filiálka, chodieval občas slúžiť omšu do starého kostola ďaleko od dediny. Po iné nedele a sviatky museli Čáporania chodiť na bohoslužby do Jarku. V Čápore bola len drevená zvonica s dvoma malými zvonmi. Zo zápisu sa ďalej dozvedáme, že kostol, resp. kostolík, zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, je veľmi malý a veľmi starý. Je však isté, že kostolík opisovaný v tejto kanonickej vizitácii bol postavený najneskôr pred rokom 1527 (prvé turecké pustošenie), pretože v nepokojných rokoch tureckého panstva a ustavičných pustošivých nájazdov neboli podmienky vhodné na stavbu kostola. Po skončení pustošenia mohlo totálne zúbožené obyvateľstvo, a tým aj jeho panstvo kostol nanajvýš občas opraviť, nie však postaviť.
O starobylosti prvého kostola, možno usudzovať aj z konštatovania biskupa Fuchsa z r. 1798: “Tento kostol (alebo cirkev) má už odpradávna nemovitý majetok v roliach“. A pretože Kanonická vizitácia biskupa Gusztíniho z roku 1767 spomína kostolné role a “kňazský háj“ ako dávnu samozrejmosť, možno tvrdiť, že spomínaný nehnuteľný majetok užíval kňaz (farár) pri starom kostole už pred tureckými časmi. Nevieme však z istotou povedať či Čápor už v tom čase bol samostatnou farnosťou a kedy a kto ju ustanovil.
Čáporská farnosť prestala existovať najpravdepodobnejšie niekedy v tureckých časoch. Možno už pri prvom ničivom nájazde r. 1527, možno v rokoch, keď bol Čápor na samom turecko-cisárskom pohraničí (1570 - 1743), no celkom iste po dvojnásobnom totálnom spustošení obce r. 1599 a 1600. Kostol však zostal. Čáporania si ho opravili, no kňaza k nemu nedostali.
V roku 1708 sa podľa rukopisnej kroniky íreckej (jarockej) farnosti Čápor stáva filiálkou Íregu (Jarku), ktorý bol dovtedy sám filiálkou mestečka Močenok. Aj kanonická vizitácia Jána Gusztiniho, nitrianskeho biskupa z 11. novembra 1767, íreckej (jarockej) farnosti na strane 189 uvádza Čápor ako filiálku.;
Čáporská farnosť sa obnovila až r. 1787, sedem rokov po stavbe nového kostola. Začali ho stavať 18. augusta 1779 a stavbu dokončili 10. augusta 1780. Základný kameň na tento kostol požehnal Anton Šaffarovič, farár v Jarku, národný buditeľ, bernolákovec. Podstatná časť finančných prostriedkov - 1000 zlatých bola z pozostalostí biskupa Gusztínyiho; a ďalšie výdavky krylo biskupstvo. Ako spomína Kanonická vizitácia biskupa Fuchsa z r.1798, nový Čáporský kostol bol západne od dediny, teda mimo nej.
Založeniu novej Čáporskej farnosti predchádzali rozličné cirkevné i necirkevné záujmy. Čáporania osobitným listom adresovaným nitrianskemu biskupovi po vystavaní nového kostola žiadali o kňaza, teda o novú farnosť, pretože počas zimných mesiacov a v zlom počasí bolo ďaleko do íreckého (jarockého) kostola. Aj írecký (jarocký) farár sa sťažoval na veľkú vzdialenosť, a najmä v zime, v zlom počasí aj zlú cestu.
Na neposlednom mieste zavážili aj časté sťažnosti urmínskych (mojmírovských) farárov na nevýhodnú polohu Cabaja:... „Kuriálna (zemianska) osada Cabaj je v blatistom (bahnistom) údolí, severným smerom, vzdialená od matky (od Urmína) hodinu cesty. Keď je blato, je to pre nepríjemné brehy aj na dvoch koňoch až dve hodiny! A treba ta ísť v nedeľu, niekedy aj v robotné dni, vo sviatok, treba ísť aj k ťažko chorým, a to niekedy aj dva razy za deň, alebo v noci, rovnako treba ísť aj na pohreby. Tu by nebolo nič príhodnejšie než pripojiť túto filiálku Cabaj novému farárovi v Čápore, ktorého dedinu oddeľuje iba hradská...“. Nakoniec kanonícka vizitácia v roku 1779 uložila vicearchidiákonovi preskúmať možnosti oddeliť Cabaj od Urmína (Mojmíroviec).
Podľa údajov z kanonickej vizitácie biskupa Františka III. Xavera Fuchsa z roku 1798 bola samostatná farnosť v Čápore ustanovená 18. novembra 1787 biskupom Františkom Xavérom Fuchsom. Nová farnosť vznikla tak, že obec Čápor bola vyňatá z farského obvodu farnosti Íreg (Jarok). Zároveň bola k Čáporu pripojená zemianska obec Cabaj s usadlosťami vzdialenými od farského kostola na hodinu cesty (Negyhát, Peskodál, Susnyik) ako filiálka.
