Rímskokatolícka cirkev

Sviatosť pomazania chorých

Evanjeliá dostatočne dosvedčujú, akú telesnú i duchovnú starostlivosť venoval chorým Pán a ako ju prikázal preukazovať aj svojim veriacim. Najlepšie to dokazuje sviatosť pomazania, ktorú sám ustanovil a v Liste svätého Jakuba ju ohlásil. Odvtedy ju Cirkev pomazaním a modlitbou kňazov slávi pre svojich chorých, pričom ich odporúča trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a aby ich spasil (Jak 5,14-16), ba ich povzbudzuje, aby sa dobrovoľne spojili s utrpením a smrťou Krista (porov. Kol 1,24), a tak prispievali k dobru Božieho ľudu

Sväté pomazanie sa má udeliť so všetkou horlivosťou a starostlivosťou veriacim, ktorí sú pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve života. Na posúdenie vážnosti ochorenia stačí rozumný čiže pravdepodobný úsudok, pričom sa treba vyhnúť akejkoľvek úzkostlivosti.

Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po prijatí pomazania vyzdravel a znova upadol do ťažkej choroby, alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stalo vážnejším.

Pred operáciou sa sväté pomazanie môže udeliť chorému vždy, keď dôvodom samej operácie je nebezpečná choroba. Sväté pomazanie sa môže udeliť aj starým ľuďom, ktorí značne upadli na sile, hoci nevidieť, že by boli nebezpečne chorí.

Sväté pomazanie sa má udeliť aj deťom, a to vtedy, keď používajú rozum natoľko, že ich táto sviatosť môže posilniť. V pochybnosti, či dosiahli používanie rozumu, sviatosť sa má udeliť.